Z histórie Španej Doliny.

Špania Dolina, ležiaca v južnej časti Nízkych Tatier vo výške 728 m nad morom, je obec starej a slávnej baníckej tradície. Bola preslávená kedysi po celej Európe svojim rudným bohatstvom, najmä meďou. Už Rimania vedeli o tunajšom rudnom bohatstve okolia. Najstaršie bane na okolí : Haliar na Starých Horách, v Rychtárovej, Potkanovej a na Pieskoch. Počiatky dolovania na Španej Doline sú asi od roku 1.200 po Kristu. Obec bola hlavnou základňou ťažby medenej rudy mediarskych závodov. Sídlo závodov bolo v Banskej Bystrici. Preto to bola význačná a ľudnatá lokalita, v ktorej bývali tak baníci ako aj hutníci. Mala rozličné názvy : latinsky - Montana, Vallis, Dominorum, nemecky - Herren - grund, maďarsky - Úrvögly. Všetky tieto názvy v slovenčine znamenajú - Panská Dolina, ako aj hora nad dedinou - Panský Diel. V Španej Doline a jej okolí sa dolovalo a tavilo primitívnym spôsobom už tisíc rokov pred Kristom. Špania Dolina sa ľudove volá Baňa. Terajší názov sa vysvetľuje z latinského slova " S p a n a t u s ", čo znamená - pán, išpán, župan. Názov nemá nič spoločného so Španielmi.

Pre hutnícku výrobu bola potrebná voda. Vybudovali preto vodovod. Bol to zaujímavý drevený vodovod v podobe krytých rizní v 21.000 siahovej dĺžke, siaha 186 cm. Zvyšky vidieť dodnes. Vodovod viedol spod Prašivej / od kečky / okolo Jelenskej skaly do obce. Táto mnohokilometrová trasa je na vtedajšie technické možnosti obdivuhodné technické dielo.

Štôlne a šachty na Španej Doline mali rozličné názvy, zvyčajne mená panovníkov. Také boli : Ferdinandova, Ludvíkova, Karlova

Po viacstoročnej ťažbe začala začiatkom 18. storočia upadať nielen ťažba, alei obec, lebo baníci sa postupne sťahovali do iných baníckych oblastí.

Tunajšou zvláštnosťou sú cementové a zelené vody. Cementová voda na Španej Doline a na Pieskoch je zelenkastej farby / malachit / , v Rychtárovej je voda modrej farby / azurit /. Cementová voda obsahuje síran meďnatý, zelená uhličitan meďnatý.

Za slovenského národného povstania mala tu sídlo partizánska jednotka, ktorá sa tu udržala aj počas nemeckej okupácie Banskej Bystrice. Obyvateľstvo po zrušení ťažby živilo sa chovom dobytka, ženy sa venovali výrobe čipiek, ktoré predávali po celom šírom okolí. Vysťahovalci však nezabudli na svoju rodnú obec a na " Hostinu ", ktorá pripadá na nedeľu po 6 - tom auguste, sa schádzajú u príbuzných a na námestí pod lipami k priateľskému stretnutiu.

Cirkevné pamiatky.

Latinský nápis, vytesaný do skaly nad vchodom do kostola hlása, že roku 1254 bola postavená na Španej Doline kaplnka. Na jej základoch stojí dnes Svätyňa, pod ňou je hrobka. Roku 1593 bola postavená hlavná loď s kaplnkou Božieho hrobu. Hlavný oltár , barok z roku 1720 - 1730, polychrom. drevorezba, olej. Oltár sv. Klimenta, ranobarok z 2. polovice 18. storočia, polychrom, drevorezba, olejomaľba. Oltár sv. Antona, barokový z I. polovice 18. storočia. Roku 1723 bola postavená veža, zvony zo starej zvonice, zvanej Filagória, boli zavesené na novej veži, kostol bol zväčšený o postranné chóry pre veľkú návštevnosť z okolia. Roku 1824 bol celý renovovaný a pri tejto príležitosti ho bystrický biskup Jozef Belanský 8. augusta vysvätil . V dnešnej dobe je kostol a celý areál okolo kostola vedený ako štátna historická pamiatka I. stupňa. Za pamiatkové pásmo bola obec vyhlásená v roku 1960. Roku 1853 zhotovili na vežu nový krov, obnovili i staré schodište a zakryli ho.

Roku 1867 bolo zemetrasenie a na kostole sa ukázali trhliny. Kostol musel byť zaistený opernými múrmi, ale ináč sa nič vo vnútri až do roku 1934 neupravilo. Roku 1934 bol vnútrajšok kostola vyspravený a prevedená výmaľba, ktorú previedol majster J. Hanula. Bola položená dlažba, pozlátený oltár, ktorý pozlátil Viliam Štefek v Banskej Štiavnici. V čase II. svetovej vojny bola pri bombardovaní kostola poškodená maľovka vo vnútri. Roku 1801 vypukla na bani cholera, na ktorú zomrelo 110 ľudí.

Siaha - 186 cm
Funt - cca 33 dkg